Susan Bassnett

Susan Bassnett sa vzdelávala v Dánsku, Portugalsku a Taliansku, vďaka čomu sa už v detstve naučila rôzne jazyky. Na Univerzite vo Warwicku, kde pôsobila dve obdobia ako prorektorka, založila magisterské a doktorandské študijné programy v odboroch literárna komparatistika a translatológia. Prednáša a vedie workshopy po celom svete. V rámci výskumu sa v súčasnosti zaoberá prekladom a pamäťou. Medzi jej najznámejšie diela patria publikácie Translation Studies (1980, najnovšia 4. edícia vyšla v roku 2014) a Comparative Literature (1993), ktoré sa v daných oblastiach zaradili do kánonu. S Petrom Bushom napísala knihu The Translator as Writer (2006). V roku 2015 publikovala v rámci série Routledge New Critical Idiom monografiu s názvom TRANSLATION a v roku 2018 zostavila pre Routledge publikáciu Translation and World Literature. Od roku 2017 je porotkyňou súťaže Women Writers in Translation Prize. Susan Bassnettová je nielen translatologička a prekladateľka, ale aj úspešná poetka.

 

Lawrence Venuti

Lawrence Venuti je profesorom anglickej literatúry na Temple University vo Philadelphii. Tento teoretik a historik translatológie je zároveň prekladateľom z taliančiny, francúzštiny a katalánčiny. Je autorom kníh The Translator’s Invisibility: A History of Translation (1995, 2. vyd., 2008), The Scandals of Translation: Towards an Ethics of Difference (1998), Translation Changes Everything: Theory and Practice (2013), Contra Instrumentalism: A Translation Polemic (2019) a najnovšie Theses on Translation: An Organon for the Current Moment (2019). Zostavoval publikácie Rethinking Translation: Discourse, Subjectivity, Ideology (1992), The Translation Studies Reader (2000; 3. vyd., 2012) a Teaching Translation: Programs, Courses, Pedagogies (2017). Spomedzi jeho prekladateľskej tvorby treba spomenúť najmä dielo Antonie Pozzi Breath: Poems and Letters (2002), antológiu Italy: A Traveler’s Literary Companion (2003), detektívny román Massima Carlotta The Goodbye Kiss (2006), ale aj zbierku skutočných a imaginárnych životopisov Rodolfa Wilcocka, The Temple of Iconoclasts (2014). V roku 2008 sa stal držiteľom ocenenia Robert Fagles Translation Prize za preklad diela Edward Hopper: Poems od Ernesta Farrésa. V roku 2018 získal cenu Northwestern University Global Humanities Translation Prize za preklad Foixovho diela Daybook 1918: Early Fragments. Jeho činnosť podporujú inštitúcie ako Guggenheimova nadácia, National Endowment for the Arts, National Endowment for the Humanities či Institut Ramon Llull.

 

Jan Pedersen

Jan Pedersen študoval na univerzitách v Štokholme, Kodani a Uppsale. PhD obhájil na Štokholmskej univerzite v roku 2017 a v roku 2015 sa stal docentom translatológie. Jeho dizertačná práca s názvom Scandinavian Subtitles je komparatívnou štúdiou televíznych noriem titulkovania v škandinávskych krajinách. Je bývalým predsedom ESIST, členom EST a TraNor ako aj spolueditorom a spoluzakladateľom platforiem Benjamins Translation Library a Journal of Audiovisual Translation. Často vystupuje na medzinárodných konferenciách a medzi jeho publikácie patrí nielen monografia Subtitling Norms for Television (2011), ale aj viacero článkov o titulkovaní, preklade a lingvistike. Okrem toho ako titulkár dlhé roky pracuje v televízii. Jan pôsobí na Štokholmskej univerzite, kde riadi Tlmočnícky a prekladateľský inštitút a venuje sa tam výskumu a vyučovaniu audiovizuálneho prekladu.

 

Nadja Grbić

Nadja Grbić je lingvistka, slavistka a držiteľka doktorátu zo sociolingvistiky. Počas štúdia pracovala na výskume multilingvalizmu v ranom detstve. V roku 1989 sa zamestnala ako odborná asistentka na Katedre translatológie Univerzity v Grazi a v roku 1994 získala postavenie vedeckej pracovníčky. Do dnešného dňa má na konte dvanásť národných a medzinárodných vedeckovýskumných projektov v hodnote 1,6 milióna eur, ktoré sa okrem iného týkali tlmočenia a lexikografie posunkovej reči. Na katedre translatológie vytvorila a založila prvý denný študijný program pre tlmočníkov posunkovej reči, a to v čase, keď podobné programy vo všeobecnosti existovali len na katedrách so zameraním na lingvistiku, sociálnu prácu či zdravotníctvo.

V roku 2017 obhájila v odbore translatológia docentúru, pričom jej habilitačná práca sa zameriavala na históriu tlmočenia posunkovej reči v Rakúsku a skúmala, ako toto povolanie vzniklo a vyvíjalo sa. Navrhla nový model profesionalizácie a typológiu tlmočníckych podujatí, pričom zmapovala profesionálnu aj neprofesionálnu prax. Predmetmi jej výskumu doteraz boli: rodová problematika v preklade, formovanie literatúry európskeho juhovýchodu prostredníctvom prekladov v období romantizmu a v povojnovej Juhoslávii, koncept kvality tlmočenia, hraničné stratégie práce s tlmočením posunkovej reči, komunitárne tlmočenie, profesionálne versus amatérske tlmočenie, história vedy o preklade a tlmočení a scientometria, ktorá u nej v poslednom čase podnietila záujem o konštruktívnu povahu konceptu prekladu/tlmočenia v rôznych disciplínach. Do roku 2012 bola recenzentkou časopisu Translation Studies, ktorý vydáva Routledge a jeho editorkami sú Kate Sturge a Michaela Wolf. Ako spolueditorka sa podieľala na publikácii Routledge Encyclopedia of Interpreting Studies. Nadja Grbić sa okrem vedy venuje aj prekladu z bosniančiny, chorvátčiny a srbčiny do nemčiny. V súčasnosti na Univerzite v Grazi vedie Katedru translatológie.